Fotím si svoje knihy

Ak máte blog, Instagram alebo Facebook stránku zameranú na knihy, určite poznáte strasti fotenia kníh. Každý máme svoj štýl, ktorým knihy fotíme. Každý máme iné prostredie alebo iné zásady pri fotení. A každý vieme, že nie vždy je jednoduché vyfotiť knihu tak, aby na fotke vynikla a aby sme ju nezabili množstvom iných vecí na fotke.


Existuje veľa spôsobov ako fotiť knihu. Mnohí knižní instagrameri majú určitý typ fotiek, určité knižné zátišie či formát fotiek. Niekto knihy fotí na stole s kávou a kvetinou, niekto fotí na zemi a pridá len pár drobností, aby kniha nebola len tak pohodená na zemi, niekto fotí vonku.
Možno ste si všimli, že ja do takéhoto konceptu nezapadám. Fotky na Instagram fotím skôr spontánne a nepremýšľam nad fotkou tak, ako keď fotím knihu na blog. V recenziách si môžete všimnúť, že knihy väčšinou fotím vonku a snažím sa nejakým spôsobom vystihnúť prostredie, v ktorom je zasadený dej knihy alebo do ktorého pekne zapadne obálka. Jednoducho neviem veľmi fotiť knihy „sterilne“ na bielej ploche a dokresliť k tomu detaily. Mám aj také fotky, ale nemyslím si, že patria k mojim najlepším.

Prečo fotiť na blog vlastné fotky?
Ak máte vlastné fotky k článku alebo recenzii je to pre mňa dôkaz, že ste sa článku aspoň trochu venovali, iste, text a recenzia samotná je dôležitejšia, ale nepodceňujte silu fotiek. Fotka vám dokáže knihu predať rovnako ako obálka. Možno je to blbosť, no pre mňa článok s vlastnými fotkami je príťažlivejší než článok, kde autor použije fotku odniekiaľ z Googlu s obálkou knihy (a k tomu tam šupne skopčenú anotáciu).

Fotka dotvára samotný článok. Sami posúďte, či radšej čítate článok, kde nie je ani jedna fotka a je to len celistvý text alebo dáte prednosť článku, kde autor pridal vlastné fotky a článok nimi obohatil a rozdelil na menšie a lepšie čitateľnejšie časti.



Knihy treba čítať a používať.
Áno, keď je kniha nová je nádherná, je čistá a pekne vonia. Niekto práve preto, že má rád, keď sú knihy pekné a čisté ako nové aj po pár rokoch, svoje knihy nepožičiava, nepíše do nich, neohýba rohy a podobne.
Ja som opak, som rada, keď je na knihe vidieť, že je čítaná a používaná. Aj keď do kníh nepíšem, sem tam si niečo podčiarknem alebo ohnem roh, keď nemám pri ruke ceruzu alebo záložku. S týmto súvisí aj to fotenie. Svoje knihy som už topila, zahrabala do snehu aj do blata, pokryla hlinou alebo inak pošpinila. Čo by som neurobila pre dobrú fotku, že?! Nemyslím si, že je to hriech. Kedysi som tiež mala podobný názor na písanie do kníh alebo ohýbanie rohov a zašpinené obálky a stránky. Dnes už to toľko neriešim. Pre dobrú fotku kľudne hodím knihu do vody (nie doslova, ale v niečom zabalenú, kto by to potom sušil).



Význam fotiek je nedoceniteľný. U blogových článkov to platí dvojnásobne a u recenzií kníh alebo iných knižných článkov taktiež. S fotkou to proste vždy vyzerá lepšie. A s vlastnou najlepšie. Nemusíte mať mega drahú zrkadlovku, stačí lepší digitál alebo len smartphone. Ja fotím  iPhonom a nemyslím si, že by to bol prúser.

Skúste nabudúce miesto obrázku knihy vyfotiť aspoň jednu vlastnú fotku, ktorú priložíte k článku. Nebudete ľutovať.

Komentáře